Všetci sú blázni, zopár fajnoviek si hovorí lietadlo, iba JA som ponorka! =)

No...dnešný výplod mojej (momentálne trochu otupenej a doosť unavenej) mysle bude patriť človeku, ktorý sa  mi dostal nie len pod kozu. Hovorí sa, že každý človek je anjel s jedným krídlom a aby mohol vzlietnuť potrebuje druhu polovičku. Tento človiečik bol nie len moja druha polovička, bol to môj anjel strážny. Jedeného dna proste vletel do môjho života ako víchrica. Keby mi bol niekto pri našom prvom stretnutí povedal, že toto bude človek, ktorého budem mat tak rada, asi by som si pomyslela, že jasnovidectvom by sa asi neuživil. A predsa... Toto nebolo obyčajné kamarátstvo, dokonca (a našťastie) ani láska nie ...my sme mali svoj vlastný druh hm...,,spojenia“, ktoré sme chápali len my dvaja. Aj keď sme sa hľadali takmer 14 rokov, tých zopár mesiacov, keď sme boli spolu takmer každý deň (keď nie osobne- mobil to isti) ich úplne vynahradilo. Vedela som, že sa na neho môžem spoľahnúť na 110 percent. Poznáte to klišé, že : zavolaj mi aj o polnoci....´´ tak toto sme teda dosť často využívali. Vždy som vedela, že na mňa bude mat čas aspoň minútku, kým sa vykecám či už bol doma, alebo ona druhej strane Zeme. Tato osôbka mi bola ako rodina. Zvyčajne sme vedeli, na čo mysli ten druhy, takže slova sme veľmi nepotrebovali. Ak vám niekto bude tvrdiť, že kamarátstvo medze babou a chalanom nemôže existovať, neverte mu. Ja som toho živým dôkazom....aspoň teda bola som...

   Pred takmer 16. rokmi sa narodil človek, ktorý mi dal do života strašne veľa - či už dobrého, alebo toho menej dobrého...okrem iného som vďaka nemu pochopila, že ak človek niekomu priveľmi dôverujem, môže sa to otočiť úplne opačným smerom (a patrične si na to dávam pozor). Aj keď viem, že dotyčný to čítať nikdy nebude, straaašne ma mrzí, ako sa to všetko pokašľalo, ale na vine nikdy nie je len jeden.... A mal by vedieť, že som ho mala straaašne rada (vlastne to aj vie) teda v podstate ešte stále mam, aj keď možno už trochu menej...Ale všetko, čo sa niekedy pokazí, už nikdy nebude ako predtým....o priateľstvách a podobne to platí dvojnásobne...Buď to bude ešte lepšie ako to bolo, alebo to bude horšie...alebo to nebude vôbec....no, momentálne vážne neviem, ku ktorej z možností sa prikloním...Keď tak počúvam všetky tie predpovede typu: ,,zas sa budete spolu baviť. Budete sa neznášať až do konca života (nie je pravda, že ho neznášam, takže to môžem rovno vyškrtnúť)...vy sa raz dáte dokopy – heh, na to sa uzatvárali stávky – tak toto je asi to najhlúpejšie, čo som počula....a podobne...no, vážne neviem, keďže ľudia sa menia, a nie len ľudia....

   Vraj stačí jedna minúta, aby sa nám niekto zapáčil, hodina na to, aby sme si ho obľúbili, deň na to, aby sme sa zaľúbili, no niekedy nestačí cely život na to, aby sme zabudli...a tomu teda verte že ja nezabudnem...keď už nebude na čo, aspoň nie na to, ako sa jeden neobyčajný človek prikradol do môjho života, a deň bol hneď krajší...

Temeraf že nie...